V dnešnom svete nám každý diktuje, čo by sme mali vo svojom živote zmeniť. Zdokonaľuj  sa v športe! Schudni! Nejedz toľko! Nájdi si lepšiu prácu! Ži zdravo! Prečo ješ toľko sladkostí ? Z každej strany sa to na nás valí a my sme chtiac či nechtiac pod neustálym tlakom okolia. Kedy ste naposledy počuli slová: „Si dosť dobrá, presne taká aká si“… „Si šikovná, skvelá, pozoruhodná…“

Je obrovský rozdiel v tom snažiť sa zmeniť pre niekoho, snažiť sa aby sme niekam zapadli, vyzerali lepšie, krajšie ….a medzi tým, že chceme naozaj úprimne na svojom živote niečo zmeniť alebo zlepšiť.

Ten najdôležitejší krok je vlastné presvedčenie a pochopenie toho, prečo vlastne chceme niečo spraviť.

V našich životoch robíme množstvo rozhodnutí a zmien. Však tie skutočné, ktoré chceme zmeniť my, idú od srdca a s veľkou láskou. Nesmieme sa báť niečo zmeniť. Veď zajtra bude aj bez vedomej zmeny všetko iné. No bude to podľa našich predstáv ?

To že chceme byť zdraví a silní musí vychádzať z nášho vnútra, z vnútra nášho srdca.

Jóga nám k tomuto uvedomeniu veľmi pomáha.

Pri cvičení akejkoľvek jogy je najpodstatnejšie spojiť sa sám so sebou, so svojím dychom a zabudnúť na všetko čo mimo jogy musíme v našich životoch riešiť.

Byť tu a teraz. Sám sebou a len sám so sebou.

Začiatky budú ťažké. V hlave nám budú dunieť myšlienky a všetko na čo budeme chcieť na ten moment zabudnúť sa nám bude vynárať jasnejšie ako inokedy. Prvým krokom k úplnému vypnutiu mysle v takýchto začiatkoch je jednoduché pozorovanie týchto myšlienok. Všimnúť si čo mi práve prechádza mysľou. Nechať každú myšlienku prísť a odísť. Len dýchať a pozorovať.

Dych je počas lekcie jogy veľmi dôležitý.

Musíme si ho naplno uvedomiť, zžiť sa s ním. Poďakovať, že vôbec môžme, že žijeme.

A tak, keď sa takto nádherne spritomníme, pomaly nastane zmena a naša myseľ sa stane pokojné miesto zmierenia sa samých so sebou.

Možno to vyzerá troška náročne, no ak to vyskúšate uvidíte, že je to úplne jednoduché, prirodzené, krásne a oslobodzujúce.

Keď počas cvičenia pravidelne dýchame a náš dych nezadržiavame naše telo nás púšťa ľahšie do rôznych pozícii. Ak sa náhodou naša myseľ začne zaoberať niečím iným, napríklad: “Čo si dám dnes na obed?“ alebo “Čo budem robiť, keď prídem domov? Netreba ísť do obchodu?” – tak v momente v našom tele vzniká napätie. Rovnako keď sa nasilu snažíme dostať do nejakej pozície zatneme zuby, päste a zablokujeme si tak prúd vzduchu ktorý nám má prechádzať telom. Stačí sa vrátiť k dychu a uvoľniť stuhnuté, napäté časti tela.

Môže sa nám tiež stať, že sa nám pri dlhšom zotrvaní v pozícii stečie slza po líci.  Nie je to od bolesti. Tú v joge vytesňujeme. Nikdy necvičíme cez bolesť. Je to slza vydýchnutia a prijatia a je to úplne v poriadku. Častokrát sa stane, že cvičením uvoľníme aj psychické napätie a slzy sú najkrajší prostriedok ako vypustiť všetko staré, nepotrebné, ťaživé von, ďaleko preč od nás.

Tak sa nebojme a nehanbime si občas aj poplakať. Sme ľudia a potrebujeme to ❤️

S láskou